Život Prešova
online
online
P. ŠUMICHRAST: Vylodenie v Normandii zo vzduchu zaisťovali aj čs. letci
05.06.2011 Celý región
Bratislava 5. júna (TASR) - Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii 6. júna 1944, a tým otvorenie druhého frontu, bolo bezprecedentnou vojenskou operáciou, ktorá prispela k skráteniu 2. svetovej vojny a zároveň znamenalo dodržanie politických záväzkov spojencov. Hoci sa do bojov na druhom fronte neskôr zapojila aj Československá samostatná obrnená brigáda, priamo počas vylodenia podporovali výsadok len československí letci. \"Čs. stíhači počas prvého dňa vykonali celkove 144 bojových štartov v celkovom čase 281,15 operačných hodín. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Samozrejme, ich prítomnosť povzbudzovala aj bojovú morálku príslušníkov spojeneckých pozemných vojsk,\" uviedol v rozhovore pre TASR vojenský historik Peter Šumichrast.
Rozhovor so zástupcom riaditeľa Vojenského historického ústavu, riaditeľom odboru vojensko-historických výskumov pplk. v zál. PhDr. Petrom Šumichrastom, PhD., prináša TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.
Armáda, ktorá sa 6. júna vylodila v Normandii, bola údajne najväčšou inváznou armádou v dejinách ľudstva. Dá sa nejako zaradiť do kontextu iných podobných operácií?
Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii sa svojím rozsahom, množstvom nasadených síl a prostriedkov nedá porovnať s inou podobnou vojenskou operáciou v dejinách ľudstva.
Prečo trvalo tak dlho, kým sa k nej spojenci odhodlali? Churchill uvažoval o útoku na kontinent prakticky už od evakuácie z Dunkerque. Sú podľa vás pravdivé úvahy, že spojenci chceli odďaľovaním operácie súčasne oslabiť Hitlera aj sily ZSSR?
Na prípravu kombinovanej operácie, ktorá by mala nádej na úspech, bolo potrebné pripraviť zodpovedajúci počet síl a prostriedkov, ktoré by zviedli úspešný boj s nemeckými vojskami. To si však vyžadovalo svoj čas... Treba zdôrazniť historický fakt, že Veľká Británia takýmito silami a prostriedkami v počiatočných fázach vojny nedisponovala. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že musela odolávať ťažkému tlaku vojsk Osi na viacerých pozemných a námorných bojiskách. Prvý priaznivý impulz vo vývoji vojny v prospech štátov bojujúcich proti Nemecku a jeho spojencom nastal až po vstupe Spojených štátov amerických, po útoku japonského námorníctva na Pearl Harbour. Avšak priaznivá situácia pre realizáciu takejto náročnej kombinovanej operácie nastala až v druhej polovici roku 1943, a to vzhľadom na ťažké porážky nemeckých vojsk na východnom fronte a v severnej Afrike a výrazný nárast materiálnej i technickej vybavenosti amerických a britských vojsk.
Bola by Červená armáda schopná poraziť nemecké sily aj v prípade, že by nebol otvorený druhý front? Aké veľké množstvo nemeckých vojakov, zbraní a techniky viazal druhý front?
Vychádzajúc zo štúdií renomovaných vojenských historikov možno s plnou vážnosťou konštatovať, že sovietska Červená armáda mala potenciál poraziť nemecké sily aj v prípade, že by sa spojenecké vojská nevylodili vo Francúzsku. Dozaista by však 2. svetová vojna trvala oveľa dlhšie a vyžiadala by si ešte viac ľudských obetí a materiálnych strát. Čo sa týka nemeckých síl, ktoré boli rozmiestnené vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku, išlo o 58 divízií, ktoré boli organizované do dvoch skupín armád – B a G - spadajúcich pod veliteľstvo \"West\". Na jeho čele stál poľný maršal Gerd von Rundstet. V severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku sa nachádzala skupina armád \"B\" pod velením poľného maršala Erwina Rommela. Táto armádna skupina čítala 38 divízií. Na pobreží Biskajského zálivu a v južnom Francúzsku bola skupina armád \"G\" v sile 16 divízií. Veliteľom tejto skupiny armád bol generálplukovník Johannes Blaskowitz. V zálohe veliteľstva \"West\" sa nachádzali ďalšie štyri divízie. Okrem týchto pozemných jednotiek boli na území Francúzska aj letecké a námorné jednotky. Tretia letecká armáda Luftwaffe mala na letiskách vo Francúzsku 160 bojových lietadiel, 70 stíhačiek a 90 bombardérov. Nemecká Kriegsmarine mala v Lamanšskom prielive a Calaiskej úžine v čase invázie päť torpédoborcov, 34 torpédových člnov, 163 mínoloviek, 57 hliadkových lodí a 42 delových člnov. V polovici roku 1944 však približne 60 percent všetkých nemeckých vojsk naďalej pôsobilo na východnom sovietsko-nemeckom fronte a ďalšie nemecké sily pôsobili na okupovaných územiach a talianskom fronte.
Kedy začala nemecká strana budovať \"atlantický val\" a z čoho pozostával?
Prvopočiatky výstavby Atlantického valu siahajú do letných mesiacov roku 1940 v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení. V súvislosti s koncepciou výstavba však nebola realizovaná podľa jediného vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách 2. svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). K zásadnej zmene došlo 14. decembra 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku. Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu \"West\" so sídlom v Saint Germain en Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby asi 350.000 osôb (40.000 Nemcov, 90.000 Francúzov, 220.000 ostatných zahraničných pracovníkov). K otázke skladby Atlantického valu možno v stručnosti uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu. Podľa účelu boli delené na objekty pre úkryt mužstva; rôzne skladiská, úkryty pre delá alebo tanky, sanitné úkryty, veliteľská stanoviská; pozorovateľne a stanoviská riadenia paľby, veliteľské stanoviská protilietadlových batérií, bojové objekty s pancierovými zvonmi či vežami, s čelnými, bočnými strieľňami... Do júna 1944 bolo na úseku od Le Havru po Antverpy postavených 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200.000 zátarás a položených tisíce mín.
Kto pripravoval operáciu OVERLORD na strane spojencov a aké bolo personálne vedenie nemeckej obrany?
Vypracovaním podrobného plánu sústredeného útoku na okupované Francúzsko bol spojeneckým velením poverený náčelník štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britský generálporučík Frederick Morgan. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov \"Overlord\", posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér W. Churchil, ako aj americký prezident F. D. Roosevelt. Hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl vymenovali v decembri 1943. Stal sa ním americký generál D. D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšenie počtu divízií a rozšírenie úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich odpovediach, na druhej strane frontu stáli poľný maršal Gerd von Rundstet, veliteľ veliteľstva \"West\", poľný maršal Erwin Rommel, veliteľ skupiny armád \"B\" a generálplukovník Johannes Blaskowitz, veliteľ skupiny armád \"G\".
Aký bol pomer síl na oboch stranách tesne pred vylodením? Aké spojenecké a nemecké jednotky sa zapojili priamo do bojov na pobreží?
V severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku sa nachádzala skupina armád \"B\" pod velením poľného maršala Erwina Rommela. Táto armádna skupina čítala 38 divízií. Na pobreží Biskajského zálivu a v južnom Francúzsku bola skupina armád \"G\" v sile 16 divízií. Veliteľom tejto skupiny armád bol generálplukovník Johannes Blaskowitz. V zálohe veliteľstva „West“ sa nachádzali ďalšie štyri nemecké divízie. Okrem týchto pozemných jednotiek boli na území Francúzska aj letecké a námorné jednotky. Tretia letecká armáda Luftwaffe mala na letiskách vo Francúzsku 160 bojových lietadiel. Nemecká Kriegsmarine mala v Lamanšskom prielive a Calaiskej úžine v čase invázie päť torpédoborcov, 34 torpédových člnov, 163 mínoloviek, 57 hliadkových lodí a 42 delových člnov. Na druhej stráne spojenecké velenie na území Veľkej Británie disponovalo 2.876.439 vojakmi a námorníkmi. Na vykonanie invázie bolo vyčlenených 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek \"commandos\" a \"rangers\". Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy asi 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsyaho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí. Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. Zo západu na východ: pláž \"Utah\" – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž \"Omaha\" - priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž \"Gold\" - priestor britskej 50. pešej divízie; pláž \"Juno\" – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž \"Sword\" - priestor britskej 3. pešej divízie). V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie. Proti spojeneckým silám \"vychádzajúcim z mora\" stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V priebehu dňa sa do bojov zapojila aj nemecká 21. tanková divízia.
Aké opatrenia podnikli spojenci na utajenie miesta a času vylodenia a akú úlohu zohrali tieto opatrenia pri samotnej operácii?
Spojenecké velenie podniklo pred uskutočnením invázie niekoľko tajných operácií zameraných na zmätenie nepriateľa. V prípravnom období taktiež realizovalo rozsiahle opatrenia k utajeniu sústredenia vlastných síl a prostriedkov a veľmi účinne bojovalo proti leteckému a námornému prieskumu nepriateľa. Zámerne rozširovalo dezinformácie o mieste a čase invázie. Nemecké velenie z tohto dôvodu nepredpokladalo spojeneckú inváziu v priestore Normandie. Ešte počas prvých hodín invázie sa mnohí nemeckí velitelia domnievali, že ide len o klamlivú kryciu akciu inej operácie.
Ako je možné, že Nemci do poslednej chvíle nedokázali zaregistrovať blížiace sa loďstvo? Z koľkých plavidiel sa skladalo?
Piateho júna 1944, t. j. v deň, keď sa podľa plánu mala uskutočniť invázia do Normandie, panovalo v Lamanšskom prieplave zlé počasie, pre ktoré nemecké hladinové loďstvo a letectvo nevykonávalo žiadnu hliadkovú činnosť. Až v skorých ranných hodinách 6. júna 1944, po vysadení spojeneckého leteckého výsadku v priestore východne od rieky Orne, veliteľ skupiny vojnového loďstva \"West\" vyhlásil nemeckému loďstvu bojovú pohotovosť. Nepriateľ však nezistil blížiace sa invázne sily. Až do tretej hodiny nevedel veliteľ vojnového loďstva \"West\" o blížiacom sa nebezpečenstve. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsyaho tvorili dve zoskupenia vojenského námorníctva: východné – veliteľ kontraadmirál Philippe Vian a západné - veliteľ kontraadmirál Alan Kirk. Zoskupenie tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí.
Akú úlohu hrala pri tejto operácii nová technika, napríklad obojživelné tanky Sherman alebo pontónové prístavy spojencov?
Moderná vojenská výzbroj a výstroj dozaista uľahčili útočiacim spojeneckým vojskám splnenie bojovej úlohy. Bitky a vojny však nevyhráva technika, ale vojak, ktorý je o zmysle svojho boja presvedčený a vie zverenú techniku majstrovsky ovládať a takto ju využiť pre svoj cieľ, t. j. dosiahnuť víťazstvo v boji.
Akú úlohu zohrali pri týchto bojoch československí vojaci?
Bojov počas prvého dňa invázie do Francúzska sa zúčastnili len čs. letci, a to v rámci 134. čs. stíhacieho krídla, resp. v rámci 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva (RAF).
Čs. stíhači počas prvého dňa vykonali celkove 144 bojových štartov v celkovom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu si príslušníci 310. čs. stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92,00 operačných hodín, ich kolegovia z 312. čs. stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 312. čs. stíhacej perute 91,55 operačných hodín. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Samozrejme, ich prítomnosť povzbudzovala aj bojovú morálku príslušníkov spojeneckých pozemných vojsk. Do leteckých bojov sa počas prvého dňa invázie nezapojili z dôvodu, že nepriateľská letecká činnosť nebola v ich operačnom priestore zaznamenaná až do neskorých nočných hodín.
Čs. bombardovací letci – príslušníci 311. čs. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack celkove 5-krát, keď postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s bojovou úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany čs. letcov zaznamenaná žiadna nepriateľská aktivita.
Čs. pozemné vojská vo Veľkej Británii sa do bojov počas prvých dní invázie v Normandii nezapojili. Čs. samostatná obrnená brigáda sa v tomto čase ešte nachádzala v Škótsku blízko Edinburghu, kde pokračovala vo výcviku. Na územie Francúzska sa prepravila až v priebehu augusta – septembra 1944. Bojovú úlohu začali plniť až od 5. októbra 1944, keď sa brigáda presunula do priestoru francúzskeho prístavu Dunkerque, ktorý bránili nemecké jednotky.
-Aký bol hlavný vojenský a politický význam operácie v Normandii?-
Spojenci dodržali svoje zmluvné záväzky, ku ktorým sa zaviazali na predchádzajúcich konferenciách. Otvorením tzv. druhého frontu významným spôsobom urýchlili skončenie 2. svetovej vojny, čím skrátili utrpenie miliónov ľudí po celom svete...
Rozhovor s Petrom Šumichrastom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, kultúrneho a športového života.
Rozhovor so zástupcom riaditeľa Vojenského historického ústavu, riaditeľom odboru vojensko-historických výskumov pplk. v zál. PhDr. Petrom Šumichrastom, PhD., prináša TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky.
Armáda, ktorá sa 6. júna vylodila v Normandii, bola údajne najväčšou inváznou armádou v dejinách ľudstva. Dá sa nejako zaradiť do kontextu iných podobných operácií?
Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii sa svojím rozsahom, množstvom nasadených síl a prostriedkov nedá porovnať s inou podobnou vojenskou operáciou v dejinách ľudstva.
Prečo trvalo tak dlho, kým sa k nej spojenci odhodlali? Churchill uvažoval o útoku na kontinent prakticky už od evakuácie z Dunkerque. Sú podľa vás pravdivé úvahy, že spojenci chceli odďaľovaním operácie súčasne oslabiť Hitlera aj sily ZSSR?
Na prípravu kombinovanej operácie, ktorá by mala nádej na úspech, bolo potrebné pripraviť zodpovedajúci počet síl a prostriedkov, ktoré by zviedli úspešný boj s nemeckými vojskami. To si však vyžadovalo svoj čas... Treba zdôrazniť historický fakt, že Veľká Británia takýmito silami a prostriedkami v počiatočných fázach vojny nedisponovala. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že musela odolávať ťažkému tlaku vojsk Osi na viacerých pozemných a námorných bojiskách. Prvý priaznivý impulz vo vývoji vojny v prospech štátov bojujúcich proti Nemecku a jeho spojencom nastal až po vstupe Spojených štátov amerických, po útoku japonského námorníctva na Pearl Harbour. Avšak priaznivá situácia pre realizáciu takejto náročnej kombinovanej operácie nastala až v druhej polovici roku 1943, a to vzhľadom na ťažké porážky nemeckých vojsk na východnom fronte a v severnej Afrike a výrazný nárast materiálnej i technickej vybavenosti amerických a britských vojsk.
Bola by Červená armáda schopná poraziť nemecké sily aj v prípade, že by nebol otvorený druhý front? Aké veľké množstvo nemeckých vojakov, zbraní a techniky viazal druhý front?
Vychádzajúc zo štúdií renomovaných vojenských historikov možno s plnou vážnosťou konštatovať, že sovietska Červená armáda mala potenciál poraziť nemecké sily aj v prípade, že by sa spojenecké vojská nevylodili vo Francúzsku. Dozaista by však 2. svetová vojna trvala oveľa dlhšie a vyžiadala by si ešte viac ľudských obetí a materiálnych strát. Čo sa týka nemeckých síl, ktoré boli rozmiestnené vo Francúzsku, Belgicku a Holandsku, išlo o 58 divízií, ktoré boli organizované do dvoch skupín armád – B a G - spadajúcich pod veliteľstvo \"West\". Na jeho čele stál poľný maršal Gerd von Rundstet. V severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku sa nachádzala skupina armád \"B\" pod velením poľného maršala Erwina Rommela. Táto armádna skupina čítala 38 divízií. Na pobreží Biskajského zálivu a v južnom Francúzsku bola skupina armád \"G\" v sile 16 divízií. Veliteľom tejto skupiny armád bol generálplukovník Johannes Blaskowitz. V zálohe veliteľstva \"West\" sa nachádzali ďalšie štyri divízie. Okrem týchto pozemných jednotiek boli na území Francúzska aj letecké a námorné jednotky. Tretia letecká armáda Luftwaffe mala na letiskách vo Francúzsku 160 bojových lietadiel, 70 stíhačiek a 90 bombardérov. Nemecká Kriegsmarine mala v Lamanšskom prielive a Calaiskej úžine v čase invázie päť torpédoborcov, 34 torpédových člnov, 163 mínoloviek, 57 hliadkových lodí a 42 delových člnov. V polovici roku 1944 však približne 60 percent všetkých nemeckých vojsk naďalej pôsobilo na východnom sovietsko-nemeckom fronte a ďalšie nemecké sily pôsobili na okupovaných územiach a talianskom fronte.
Kedy začala nemecká strana budovať \"atlantický val\" a z čoho pozostával?
Prvopočiatky výstavby Atlantického valu siahajú do letných mesiacov roku 1940 v súvislosti s prípravou nemeckej invázie do Veľkej Británie, keď velenie nemeckej brannej moci chcelo ochrániť atlantické pobrežie pred eventuálnym britským protiúderom. V tomto období však išlo len o vybudovanie poľných delostreleckých a pechotných palebných postavení. V súvislosti s koncepciou výstavba však nebola realizovaná podľa jediného vopred stanoveného plánu. Jednoznačne sa prispôsobovala strategickej situácii na bojiskách 2. svetovej vojny. Na plánovaní a organizácii jeho výstavby sa okrem vrchného veliteľstva brannej moci (OKW) podieľali vrchné veliteľstvo pozemného vojska (OKH), vrchné veliteľstvo námorníctva (OKM) a vrchné veliteľstvo letectva (OKL). K zásadnej zmene došlo 14. decembra 1941, keď OKW rozhodlo o výstavbe línií stáleho opevnenia pozdĺž celého západoeurópskeho pobrežia v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku, Belgicku a Francúzsku. Riadenie výstavby opevnenia na pobreží Francúzska, Belgicka a Holandska podliehalo vrchnému veliteľstvu \"West\" so sídlom v Saint Germain en Laye. Stavebno-technickú stránku výstavby Atlantického valu zabezpečovala Todtova organizácia, ktorá na francúzskom, belgickom a holandskom pobreží zapojila do jeho výstavby asi 350.000 osôb (40.000 Nemcov, 90.000 Francúzov, 220.000 ostatných zahraničných pracovníkov). K otázke skladby Atlantického valu možno v stručnosti uviesť, že išlo o kombináciu osvedčených starších a moderných fortifikačných stavieb, ktoré mali obrancov chrániť pred nepriateľskou streľbou a bombardovaním a umožniť im aktívne vedenie paľby na námorné, letecké a pozemné ciele všetkého druhu. Podľa účelu boli delené na objekty pre úkryt mužstva; rôzne skladiská, úkryty pre delá alebo tanky, sanitné úkryty, veliteľská stanoviská; pozorovateľne a stanoviská riadenia paľby, veliteľské stanoviská protilietadlových batérií, bojové objekty s pancierovými zvonmi či vežami, s čelnými, bočnými strieľňami... Do júna 1944 bolo na úseku od Le Havru po Antverpy postavených 3878 pevnostných objektov. V najužšom mieste atlantického pobrežia Francúzska bolo vybudovaných 1459 pevnostných objektov. V Normandii bolo do invázie dokončených 1643 pevnostných objektov, ďalších 79 bolo rozostavaných a výstavba ďalších 289 objektov sa pripravovala. Na 242 km normandských pláží bolo postavených 200.000 zátarás a položených tisíce mín.
Kto pripravoval operáciu OVERLORD na strane spojencov a aké bolo personálne vedenie nemeckej obrany?
Vypracovaním podrobného plánu sústredeného útoku na okupované Francúzsko bol spojeneckým velením poverený náčelník štábu hlavného veliteľa spojeneckých síl (COSSAC) britský generálporučík Frederick Morgan. Ním vypracovaný plán útoku cez Normandiu, ktorý dostal krycí názov \"Overlord\", posúdili na québeckej konferencii v auguste 1943. S jej vykonaním vyjadrili súhlas britský premiér W. Churchil, ako aj americký prezident F. D. Roosevelt. Hlavného veliteľa spojeneckých expedičných síl vymenovali v decembri 1943. Stal sa ním americký generál D. D. Eisenhower, ktorý predtým úspešne velil spojeneckým operáciám počas vylodení v severnej Afrike a južnom Taliansku. Po prevzatí velenia a dôkladnej analýze pôvodného plánu operácie došlo k niekoľkým zásadným úpravám: zvýšenie počtu divízií a rozšírenie úseku pobrežia určeného na vylodenie inváznych vojsk. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich odpovediach, na druhej strane frontu stáli poľný maršal Gerd von Rundstet, veliteľ veliteľstva \"West\", poľný maršal Erwin Rommel, veliteľ skupiny armád \"B\" a generálplukovník Johannes Blaskowitz, veliteľ skupiny armád \"G\".
Aký bol pomer síl na oboch stranách tesne pred vylodením? Aké spojenecké a nemecké jednotky sa zapojili priamo do bojov na pobreží?
V severnom Francúzsku, Belgicku a Holandsku sa nachádzala skupina armád \"B\" pod velením poľného maršala Erwina Rommela. Táto armádna skupina čítala 38 divízií. Na pobreží Biskajského zálivu a v južnom Francúzsku bola skupina armád \"G\" v sile 16 divízií. Veliteľom tejto skupiny armád bol generálplukovník Johannes Blaskowitz. V zálohe veliteľstva „West“ sa nachádzali ďalšie štyri nemecké divízie. Okrem týchto pozemných jednotiek boli na území Francúzska aj letecké a námorné jednotky. Tretia letecká armáda Luftwaffe mala na letiskách vo Francúzsku 160 bojových lietadiel. Nemecká Kriegsmarine mala v Lamanšskom prielive a Calaiskej úžine v čase invázie päť torpédoborcov, 34 torpédových člnov, 163 mínoloviek, 57 hliadkových lodí a 42 delových člnov. Na druhej stráne spojenecké velenie na území Veľkej Británie disponovalo 2.876.439 vojakmi a námorníkmi. Na vykonanie invázie bolo vyčlenených 39 divízií, 12 samostatných brigád a 10 oddielov špeciálnych jednotiek \"commandos\" a \"rangers\". Vo vzduchu v čase invázie plnilo úlohy asi 10.900 bojových, viac než 2300 dopravných lietadiel a takmer 2600 klzákov. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsyaho tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí. Priestor, v ktorom sa uskutočnila spojenecká invázia, bol rozdelený do piatich samostatných sektorov – pláží. Zo západu na východ: pláž \"Utah\" – priestor americkej 4. pešej divízie; pláž \"Omaha\" - priestor americkej 1. a 29. pešej divízie; pláž \"Gold\" - priestor britskej 50. pešej divízie; pláž \"Juno\" – priestor kanadskej 3. pešej divízie; pláž \"Sword\" - priestor britskej 3. pešej divízie). V tyle nemeckých vojsk zoskočili, resp. pristáli príslušníci americkej 82. a 101. vzdušnej výsadkovej divízie, ako aj britskej 6. vzdušnej výsadkovej divízie. Proti spojeneckým silám \"vychádzajúcim z mora\" stáli nemecké jednotky 709., 352. a 716. pešej divízie. V priebehu dňa sa do bojov zapojila aj nemecká 21. tanková divízia.
Aké opatrenia podnikli spojenci na utajenie miesta a času vylodenia a akú úlohu zohrali tieto opatrenia pri samotnej operácii?
Spojenecké velenie podniklo pred uskutočnením invázie niekoľko tajných operácií zameraných na zmätenie nepriateľa. V prípravnom období taktiež realizovalo rozsiahle opatrenia k utajeniu sústredenia vlastných síl a prostriedkov a veľmi účinne bojovalo proti leteckému a námornému prieskumu nepriateľa. Zámerne rozširovalo dezinformácie o mieste a čase invázie. Nemecké velenie z tohto dôvodu nepredpokladalo spojeneckú inváziu v priestore Normandie. Ešte počas prvých hodín invázie sa mnohí nemeckí velitelia domnievali, že ide len o klamlivú kryciu akciu inej operácie.
Ako je možné, že Nemci do poslednej chvíle nedokázali zaregistrovať blížiace sa loďstvo? Z koľkých plavidiel sa skladalo?
Piateho júna 1944, t. j. v deň, keď sa podľa plánu mala uskutočniť invázia do Normandie, panovalo v Lamanšskom prieplave zlé počasie, pre ktoré nemecké hladinové loďstvo a letectvo nevykonávalo žiadnu hliadkovú činnosť. Až v skorých ranných hodinách 6. júna 1944, po vysadení spojeneckého leteckého výsadku v priestore východne od rieky Orne, veliteľ skupiny vojnového loďstva \"West\" vyhlásil nemeckému loďstvu bojovú pohotovosť. Nepriateľ však nezistil blížiace sa invázne sily. Až do tretej hodiny nevedel veliteľ vojnového loďstva \"West\" o blížiacom sa nebezpečenstve. Zväz spojeneckých expedičných námorných síl pod velením britského admirála Bertrama Ramsyaho tvorili dve zoskupenia vojenského námorníctva: východné – veliteľ kontraadmirál Philippe Vian a západné - veliteľ kontraadmirál Alan Kirk. Zoskupenie tvorilo 1213 bojových lodí a člnov, 4126 výsadkových plavidiel a prostriedkov, 736 pomocných a 864 obchodných lodí.
Akú úlohu hrala pri tejto operácii nová technika, napríklad obojživelné tanky Sherman alebo pontónové prístavy spojencov?
Moderná vojenská výzbroj a výstroj dozaista uľahčili útočiacim spojeneckým vojskám splnenie bojovej úlohy. Bitky a vojny však nevyhráva technika, ale vojak, ktorý je o zmysle svojho boja presvedčený a vie zverenú techniku majstrovsky ovládať a takto ju využiť pre svoj cieľ, t. j. dosiahnuť víťazstvo v boji.
Akú úlohu zohrali pri týchto bojoch československí vojaci?
Bojov počas prvého dňa invázie do Francúzska sa zúčastnili len čs. letci, a to v rámci 134. čs. stíhacieho krídla, resp. v rámci 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva (RAF).
Čs. stíhači počas prvého dňa vykonali celkove 144 bojových štartov v celkovom čase 281,15 operačných hodín. Z tohto počtu si príslušníci 310. čs. stíhacej perute pripísali do zápisníkov letov 92,00 operačných hodín, ich kolegovia z 312. čs. stíhacej perute 97,20 operačných hodín a príslušníci 312. čs. stíhacej perute 91,55 operačných hodín. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. Samozrejme, ich prítomnosť povzbudzovala aj bojovú morálku príslušníkov spojeneckých pozemných vojsk. Do leteckých bojov sa počas prvého dňa invázie nezapojili z dôvodu, že nepriateľská letecká činnosť nebola v ich operačnom priestore zaznamenaná až do neskorých nočných hodín.
Čs. bombardovací letci – príslušníci 311. čs. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack celkove 5-krát, keď postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s bojovou úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako to bolo vo vzduchu nad inváznym priestorom, tak ani na mori nebola zo strany čs. letcov zaznamenaná žiadna nepriateľská aktivita.
Čs. pozemné vojská vo Veľkej Británii sa do bojov počas prvých dní invázie v Normandii nezapojili. Čs. samostatná obrnená brigáda sa v tomto čase ešte nachádzala v Škótsku blízko Edinburghu, kde pokračovala vo výcviku. Na územie Francúzska sa prepravila až v priebehu augusta – septembra 1944. Bojovú úlohu začali plniť až od 5. októbra 1944, keď sa brigáda presunula do priestoru francúzskeho prístavu Dunkerque, ktorý bránili nemecké jednotky.
-Aký bol hlavný vojenský a politický význam operácie v Normandii?-
Spojenci dodržali svoje zmluvné záväzky, ku ktorým sa zaviazali na predchádzajúcich konferenciách. Otvorením tzv. druhého frontu významným spôsobom urýchlili skončenie 2. svetovej vojny, čím skrátili utrpenie miliónov ľudí po celom svete...
Rozhovor s Petrom Šumichrastom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, kultúrneho a športového života.
0
www.ZIVOTPO.sk
